Právne pasce, ktoré môžu zničiť váš startup – ako sa im vyhnúť
STARTUPY 1. 7. 2024
Začiatky podnikania sú plné nápadov, no často sa stáva, že startupy podceňujú dôležitosť správne ošetrených právnych záležitostí. Nesprávne nastavené zmluvy, nevyjasnené podiely medzi foundermi alebo otázky týkajúce sa duševného vlastníctva môžu spôsobiť problémy, ktoré dokážu paralyzovať celý biznis. Aby sme vám pomohli zorientovať sa v tejto oblasti, prinášame rozhovor s JUDr. Andrejom Leontievom, LL.M., partnerom z advokátskej kancelárie Taylor Wessing, ktorý sa špecializuje práve na startupy a venture capital a spolu s inými mentormi sa zúčastnil posledného Startup Bootcampu.
Aké sú najčastejšie právne chyby na začiatku podnikania?
Z mojich skúseností je najčastejším failom, keď vstupujú do startupu dvaja founderi, ktorí vlastnia firmu v pomere 50/50. Je to typická situácia, keď si zakladatelia nedohodnú správne spoločenskú zmluvu, čo môže viesť k tzv. deadlocku. To je patová situácia, ktorá nastáva, keď títo dvaja v určitom okamihu narazia na nejaký problém a nedokážu sa dohodnúť. Paralyzuje to potom firmu i celý biznis model.
Ďalším častým failom je i to, ak founderi, ktorí vyvíjajú nejaký produkt a majú nejaké duševné vlastníctvo – či už niečo programujú alebo duševne vytvárajú – zabudnú tieto práva previesť na svoju spoločnosť. To je vec, pri ktorej sa potom zarazí každý investor, pretože je to prvé, čo si overuje. Takže keď zistí, že firma síce predáva produkt, ale nemá vysporiadané autorské práva, alebo iné práva duševného vlastníctva, môže to zbytočne zdržovať a komplikovať jeho vstup. Treba preto myslieť na to, že ak founderi niečo vytvárajú, malo by to byť buď už v mene danej spoločnosti, alebo by to mali mať ošetrené napríklad softvérovými či licenčnými zmluvami a práva k produktu by mali mať prevedené na firmu, pre ktorú sa snažia získať investora.
Čo by nemal startup podceniť pri príprave dokumentácie k investičnej zmluve, ak sa mu podarí získať investíciu?
Investičnú dokumentáciu tvoria v podstate dve zmluvy. Najčastejšie je to investičná zmluva a akcionárska dohoda. V rámci investičnej zmluvy sa startup, founderi a investor dohodnú, koľko peňazí za aký podiel dostanú. Z pohľadu právnika je často problém v tom, že startupy a investori tieto veci pri rokovaniach dostatočne nekonkretizujú, nedohodnú sa na všetkých bodoch a začnú pripravovať dokumentáciu príliš skoro. To znamená, že to robia často vo chvíli, keď ešte neexistuje kompletná dohoda o podmienkach investície.
Akcionárska dohoda je potom o tom, ako budú spolu fungovať v rámci firmy, prípadne za akých podmienok do firmy vstúpi niekto ďalší. Práve tu sa často robia chyby, ktoré napríklad spôsobia, že akcionárska dohoda je príliš prísna a nedá sa meniť a nový akcionár alebo investor, ktorý by chcel do spoločnosti vstúpiť, sa už nevie do existujúcej štruktúry dostať. Moja rada teda znie: najprv sa s investorom za pomoci právnika dohodnite, čo chcete dosiahnuť z hľadiska biznisu, a až potom začnite písať dokumentáciu.
Jedným z motivačných nástrojov pre zamestnancov, ktorý môžu začínajúci podnikatelia využiť, sú napríklad zamestnanecké akcie. Aké sú predpoklady pre ich zavedenie v startupe?
Účelom týchto akcií je zachovať motiváciu kľúčových zamestnancov alebo spolupracovníkov pracovať za nižšiu odmenu s tým, že neskôr, buď pri ich odchode, predaji firmy, alebo pri výplate dividend, dostanú za tieto akcie výnos, ktorý je vyšší ako trhová odmena za ich prácu. Dôležité je preto si stanoviť, komu presne budú zamestnanecké akcie určené a tiež to, v ktorom momente sa budú „meniť“ na peniaze. Potom je potrebné stanoviť vhodnú právnu formu, ktorá takéto odmeňovanie umožňuje. A keď to všetko dáme dokopy, musíme sa rozhodnúť, či budú zamestnanecké akcie vydávané ako tzv. fantómové akcie, t. j. bude to len zmluva, alebo či tie akcie budú skutočne vydané a postupne pre zamestnancov alebo spolupracovníkov uvoľňované foundermi z nejakého „vrecka“. Netreba však zabudnúť ani na daňové dopady takéhoto riešenia.
Aká legislatívna úprava by podľa vás pomohla naštartovať startupový ekosystém na Slovensku?
Myslím si, že v oblasti legislatívy sa na Slovensku už urobilo veľa. Máme tu osobitnú právnu formu – je to zmieňovaná jednoduchá spoločnosť na akcie. Je to právna forma, ktorú sme vymýšľali aj v našej kancelárii spolu s Ministerstvom financií SR, takže sme sa snažili do nej dostať všetko, čo startupy potrebujú, napríklad rôzne možnosti práve na vydávanie zamestnaneckých akcií. Čo tejto právnej forme podľa mňa momentálne chýba, je to, že by mohli zlacnieť poplatky, ktoré sú spojené s vydávaním a vedením týchto akcií v centrálnom depozitári. Ďalšou legislatívnou úpravou, ktorá by pravdepodobne mohla pomôcť slovenskému ekosystému, by bolo daňové zvýhodnenie investícií do inovácií. Sú krajiny, kde sa podarili také daňové insentívy – napríklad že zisk, ktorý si spoločník z firmy vyplatí, ale potom ho investuje do startupu, je zdanený menej než bežné dividendy.