Zrod startupu je zložitý proces, ktorý závisí nielen od inovácie produktu a odhodlania tímu, ale aj od podmienok prostredia, v ktorom vzniká. Keď sa pozrieme na startupové ekosystémy v iných krajinách, je jasné, že Slovensko má pred sebou ešte veľa práce. Startupová scéna u nás čelí mnohým výzvam, ktoré môžu byť pre začínajúcich podnikateľov prekážkou. Ako si teda naša krajina vedie v medzinárodnom kontexte?

Kým v niektorých európskych krajinách, ako sú Estónsko, Švédsko či Fínsko, startupová scéna prekvitá a nové nápady nachádzajú rýchlu podporu, Slovensko sa stále snaží nájsť v tomto dynamickom ekosystéme svoju cestu. „Porovnanie s inými krajinami ukazuje, že podmienky pre rozvoj startupov sú u nás síce sľubné, no ešte v mnohom zaostávajú za najlepšími, a vo všeobecnosti  dokonca za európskym priemerom, napríklad vo výške investícií rizikového kapitálu,“ hodnotí situáciu Michal Vanovčan, líder Seed Startera Slovenskej sporiteľne.

Ako si teda Slovensko stojí v jednotlivých kľúčových oblastiach?
 

Legislatívne prostredie

Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie v každej krajine je legislatíva. Od roku 2017 u nás existuje nový typ obchodnej spoločnosti – tzv. jednoduchá spoločnosť na akcie, ktorá umožňuje jednoduchší vstup investorov do podniku i väčšiu flexibilitu v úprave interných pomerov a je vnímaná ako vhodná pre startupy. Na jej tvorbe sa podieľala aj právna kancelária Taylor Wessing – rozhovor s jej zástupcom Andrejom Leontievom aj na túto tému si môžete prečítať tu.

Dá sa povedať, že v porovnaní s okolitými krajinami je Slovensko v tejto oblasti relatívne konkurencieschopné – podľa projektu Svetovej banky „Doing Business“, ktorý porovnáva podnikateľské regulácie v 190 krajinách sveta, sa naša krajina umiestnila v jednoduchosti začatia podnikania na 45. mieste. Ako však podotýka Andrej Leontiev z Taylor Wessing, stále je v tejto oblasti čo vylepšovať: „Mohli by napríklad zlacnieť poplatky, ktoré sú spojené s vydávaním a vedením zamestnaneckých akcií v centrálnom depozitári. A systému by mohlo pomôcť aj daňové zvýhodnenie investícií do inovácií.“

Kvalita vzdelávania a dostupnosť talentov

Za kritické faktory pre rozvoj startupového ekosystému môžeme označiť aj dostupnosť kvalifikovaných pracovných síl a mladých talentov. Slovensko má síce vďaka technickým univerzitám v Bratislave, Košiciach a Žiline silnú základňu v technických odboroch, ako je IT a inžinierstvo, avšak v posledných rokoch čelíme značnému odlivu mozgov. Štatistiky ukazujú, že mladí ľudia s vyšším vzdelaním odchádzajú za lepšími príležitosťami do zahraničia a až zhruba 20 % Slovákov s vysokoškolským vzdelaním pracuje v zahraničí, čo je jeden z najvyšších podielov v rámci OECD.

Počet startupov na obyvateľa

Že slovenský startupový ekosystém nijak neprekvitá, ale naopak vykazuje v tejto oblasti negatívnu trajektóriu, ukazuje aj rebríček zohľadňujúci počet startupov na milión obyvateľov. V rámci Európskej únie sa stále držíme na chvoste a horšie je na tom už len Poľsko a Rumunsko. Podľa údajov za rok 2023 je na Slovensku 93 startupov na miliónov obyvateľov (ešte pred pár rokmi to bolo viac ako 100), pričom v susednom Maďarsku je to 146, v Česku 162 a v Rakúsku dokonca 321. Jasným lídrom v tejto oblasti je Estónsko, ktoré má síce štvornásobne menej obyvateľov než Slovensko, avšak na milión obyvateľov tu pripadá až 1 299 startupov.
 

Financovanie a VC investície

Ideálna situácia u nás nie je ani čo sa týka dostupnosti kapitálu. Pri financovaní inovatívnych firiem hrajú zásadnú úlohu venture kapitálové investície. A tie sú na Slovensku v porovnaní s inými krajinami strednej a východnej Európy stále podpriemerné. Veľmi vypovedajúci je napríklad objem investícií rizikového kapitálu v prepočte na jedného obyvateľa, ktorého výška je u nás 12 €, pričom európsky priemer je 78 €. Opäť pre porovnanie – v ČR je to 17 €, v Bulharsku 27 € a v Estónsku, ktoré v tejto oblasti vyniká medzi krajinami CEE regiónu, dokonca 310 € na obyvateľa.

Vôľa vytvárať startupy made in Slovakia

Mohlo by sa zdať, že slovenské startupy bojujú najmä s nedostatkom kapitálu, čo im komplikuje schopnosť rýchlo škálovať svoje podnikanie. Samotní investori však tvrdia, že pre kvalitné startupy je finančných prostriedkov dostatok. Napriek tomu sa často rozhodnú začať podnikať radšej v inej krajine než na Slovensku. Dôvodom môže byť kombinácia predchádzajúcich faktorov, ale, samozrejme, aj veľkosť trhu, lepšie prepojenie so startupovým ekosystémom, ako aj profesionalita hráčov v ňom.

Táto situácia bola nakoniec aj jedným z dôvodov, prečo vznikol Seed Starter Slovenskej sporiteľne – prvý korporátny venture kapitálový program na Slovensku. Počas prvých dvoch rokov svojho fungovania podporil startupy kapitálom v hodnote zhruba 2 milióny eur a poskytuje im aj inkubáciu alebo napríklad pomoc v go-to-market fáze. „Naším cieľom je zvrátiť nepriaznivý trend, ktorým sa v tejto oblasti Slovensko uberá, a ukázať slovenským startupom, že aj doma majú partnera, o ktorého sa pri realizácii svojho nápadu môžu oprieť,“ vysvetľuje Michal Vanovčan a na záver dodáva: „Okrem samotného kapitálu je to aj silné meno banky, ktoré dokáže startupom pomôcť v ďalšom raste. A keďže hľadáme najmä inovácie, ktoré majú synergiu so stratégiou Slovenskej sporiteľne, je tu obrovský priestor na škálovanie aj medzi našimi klientmi alebo v rámci interných procesov banky.“ 

Chcete posunúť svoj podnikateľský nápad na vyššiu úroveň? Hľadáte investora a váš produkt alebo služba je v súlade s poslaním Slovenskej sporiteľne? Dajte nám o sebe vedieť!